Stalo sa čosi...

Autor: Gorazd Lazorík | 4.5.2012 o 11:15 | Karma článku: 3,99 | Prečítané:  1113x

Stalo sa čosi, čo sa nikdy stať nemalo. Alebo možno malo, len o tom ešte neviem. Takých vecí sa deje v živote veľa. Asi nie len v mojom. Vlastne, určite nie len v mojom. Klišé ako hrom, ale...

 

Nechodím behávať, lebo to je nuda. Síce hrám futbal, ale to je iné. Tam naháňam loptu. To je celkom fun, síce nerád behám, ale rád sa ženiem za kadečím. Asi mám aj výdrž dobrú. Len si zle rozkladám sily. A asi by som si aj vedel rozložiť sily, len som nedočkavý.

Napriek tomu, že ma to nezvykne úplne napĺňať, tak občas mi dobre padne sa len tak rozbehnúť. Zresetovať zdravo. Inač ako alkoholom. To som potreboval aj včera večer. Samozrejme, som si najprv nainštaloval do telefónu všetky tie super apky, aby som vedel, koľko som toho zmákol. Niežeby som ich inštaloval prvýkrát, len mam preinštalovaný telefón, tak som to ešte nestihol. V tejto dobe to je silno in, podeliť sa s takými vecami na sieti sociálneho charakteru. Na rozohriatie som zabehol asi zo 2 okruhy na atletickej dráhe. Povedal by som vám aj presne koľko metrov to je, ale nechcel som zastaviť a pozerať na telefón, aby som dosiahol super čísla, ktorými by som sa mohol chváliť. Problém nastal, keď som si uvedomil, že nie len nevládzem, ale sa aj strašne nudím. Skúsil som to niekoľko krát, ale neviem bežať len tak, za ničím a navyše si neviem rozložiť sily. To som už vlastne povedal, ale nechce sa mi to vymazať. Keď chcem bežať veľa a dlho, tak musím vedieť za čím bežím. Viete, to je ako keď si miešate horúcu polievku tak dlho, až sa na to vykašlete, lebo vás to nebaví a začnete ju pomaly chlípať, aj keď je horúca. No, asi to tak nie je. Ale snažil som sa. Tak som si stanovil cieľ. Nie ďaleko, nie blízko a ani nie len tak do neznáma. Primerane mojím silám a odhodlaniu. Poznám taký film, ktorý poznáte aj vy. Nebudem vás naťahovať, Forrest Gump sa volá. Tam ten Forrest, ktorého moja mamka nazvala Dilinom, len tak bežal. Určite ste ten film videli. To ale ja neviem len tak. Jediná vec, ktorú sme mali spoločnú, bol fakt, že aj ja som stúpil do, ľudovo-povedané, hovna.  Inač som sa snažil sústrediť na môj super plán. Myšlienku úplného mentálneho resetu som nechal na tej atletickej dráhe. Tam je jej myslím dobre ešte do teraz, určite mi niekto bude vďačný keď ju tam nájde.

Skvele som si to nechal prejsť hlavou, vytvoril som niečo ako na scénu z filmu. Viete, tú takú super romantickú. Pri príchode spomalený čas nasledovaný dokonale premysleným, ale na oko spontánnym výstupom o láske a priateľstve, zakončeným samozrejme zimomriavko-tvoriacim odchodom víťaza hry, ktorú mali dvaja vyhrať, avšak nakoniec prehrali obaja. Síce nepozerám romantické filmy, a posledný som videl pekne dávno, ale myslím, že tak nejako vyzerá filmové romantické klišé, ktoré je snom takmer každej ženy a zopár čudných chlapov.

Jeden by bol povedal to, čo možno aj dvaja, alebo viacerí, že to jednoducho nevyjde. Ono to tak seriózne, ako tu sedím a píšem, nevyšlo. Ja som si tiež aj myslel, že to nevyjde, ale len preto, že si nestihnem nachystať správny plejlist v mojom smartfóne, ktorý mi taktiež meral koľko som toho zabehol a všetko okolo toho. Znova sa opakujem, ale len preto, aby som zdôraznil, že som in. Cieľ nebol až tak ďaleko, ako som si najprv myslel. Každopádne bol dosť ďaleko, aby som si pripravil plán. Plej it kúl end gou evej íven kúler. Moja fonetická angličtina ma ešte asi nedostatky, tak jednoducho som to chcel spraviť všetko tak cool. Ospravedlňujem sa, ale to slovo mi príde najvhodnejšie a zrejme ho aj tak všetci poznáte.

Ešte som zabudol povedať, že som sa stretol so ženou, takou... možno obyčajnou pre niekoho. Oči, uši aj prsia má zo dve, ako má mať taká žena. Podľa mňa aj fyzickou krásou celkom vyniká, ale ja môžem mať skreslený pohľad na vec, keďže viem, akých bohatých rodičov má. To bol vtip, ktorý dúfam vyšiel. Poďme však k veci konečne. Keď vyšla von, tak podotkla, že síce ma rifle, ale nemá podprsenku. Nie, nechcela ma zvádzať, len tým chcela poukázať na fakt, že ma nemienila kvôli takej hlúposti nechať dlho čakať. Aspoň tak som si to  vysvetlil, poznajúc našu situáciu. Potom som však nastolil dominanciu ja. Stalo sa, čo sa stáva, ale stávať sa nemá. Pesničku som nepustil, to však nebol najväčší problém. Surovo som sa rozklepal. Nebolo to únavou, síce mi tých par kilometrov dalo zabrať. Trošku som predýchal a vyšlo zo mňa všetko, čo som chcel povedať. Nie to, čo som si prichystal, ale to čo som mentálne vyklepaný dostal na jazyk. Vyzeralo to skôr divne, ako cool, ale aj sme sa objali nakoniec, lebo som ju nechcel pustiť ku slovu, a to vždy zaberá. Ani ja som nechcel už toho viac povedať, tak som jej poprial veľa šťastia a išiel preč tváriac sa, že si znova zapínam muziku a ten super program, aby som vedel, že ako ďaleko som bol. Ale v skutočnosti som sa chcel len rýchlo vypariť a nevedel som stlačiť prstom tie správne ikonky. To šťastie som jej poprial, lebo jej ho prajem, aj keď som si myslel, že jej ho viem zabezpečiť ja. A napísal som to, lebo to je klišé a ja mam klišé rad. Keby sme ich nemali, tak by sme nevedeli oceniť  tie... hm, neviem ako ich nazvať, ale vy možno viete. Jednoducho tie amazing veci v našom živote. To je asi tiež klišé, že?

A taký, aký som prišiel, taký som aj išiel preč. Síce som bol bohatší o zmiešané pocity, o ktorých som sa snažil sám presviedčať, že sú super a napĺňajú ma šťastím, ale nedarilo sa mi to. Preto si to teraz na izbe rekapitulujem. Behal som len tak, stanovil som si cieľ, dobehol som, kam som chcel, nespravil som to, čo som mal (aj keď to je relatívne) a vrátil som sa späť ešte rýchlejšie ako som prišiel k nej. Som presne tam kde som začal. Fyzický a psychický unavený, ale znova o čosi silnejší. A keby to bola metafora, čo asi aj je, tak by som povedal, že presne to je príbeh môjho života...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?