reklama

Dobro existuje!

V dnešnom svete plnom nekonečného hladu po bohatstve a úspechu, sa všetci ženieme za vlastným dobrom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Ostré lakte, priebojnosť, šikovnosť a snaha sú len pár z vlastnosti, ktoré vedú k úspechu. Najdôležitejším atributom je však stále šťastie. Bez šťastia môžete na sebe makať ako len chcete, ale vyjdete na krátko. S tým nič nespravíte. Myslím, že šťastie bolo potrebné od kedy ľudstvo existuje. Od lovenia mamutov až po dnes.

Veľa ľudí si to veľmi neuvedomuje, ale čo ak to povestné šťastie obíde človeka míľovými krokmi? Čo potom? Veľa silných jednotlivcov sa cez to dokáže preniesť a prebiť si cestu k dôstojnému životu. Nepodarí sa to však každému. Takíto ľudia končia s rozvrátenými rodinami, na ulici, úplne na dne sociálnej spoločnosti. Znova kladiem otázku, čo potom? Títo ľudia si hľadajú cestu na svetlo sveta len veľmi ťažko a nedokážu sa odlepiť od zeme. Vtedy by mala prísť pomocná ruka od ľudí, ktorým život naložil do vienka viac. Tí, ktorí majú úplne iné problémy, než nájsť zdroje na jedlo, šatstvo a život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Všetci vieme, že chudoba existuje. Je nám to jasné. Ale na druhej strane, položme si ruku na srdce a úprimne si uvedomme, že koľko z nás sa s tým snaží niečo spraviť. Často sme odmeraní, plní predsudkov. Hovoríme si, že títo ľudia si za to môžu sami a často sa nemýlime. Ale rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo je tomu tak? Či sú to ozaj všetci alkoholici, gambleri a zlí ľudia? Znova, časť z nich možno aj hej. Veľká časť z nich je však len obeťou systému. Systému, ktorý sme si po stáročia vytvárali a ktorý dnes vládne v 21. storočí. Alkoholikov nevytvára len alkohol a ľudská povaha, ale často to je aj spoločnosť. Dnes je silným zvykom popíjať na oslavách, v dobrých aj zlých časoch a často len tak, bez dôvodu. Alkohol je pri tom droga a ľudia majú radi drogy. Je ľahko dostupný a legálny. Profituje z neho štát, profitujú z neho továrne a ľudia sa radi zabávajú. Netvrdím, že by mal byť zakázaný, ale je to presne o tom, čo som písal skôr. Žijeme v takejto spoločnosti, kde je alkohol samozrejmosťou, nie len príležitostných osláv, ale aj každodenných životov. Nie každý však dokáže tú zodpovednosť, ktorá s pitím prichádza, zvládnuť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Auto nemôže a nedokáže šoférovať hocikto. Preto máme vodičské preukazy, aby sme oddelili tých, čo šoférovať môžu od tých, čo nemôžu. Avšak neexistuje nič ako alkoholický preukaz, ktorý by spĺňal rovnaký účel. Neexistuje, lebo je to praktický nemožné niečo také vytvoriť. Tak ako nezodpovedné šoférovanie ohrozuje nie len naše životy, ale aj životy iných, to isté platí aj o alkohole. Podobné zodpovednosti ale úplne rozdielne pravidlá. To je dnešný svet.

Čo s ľuďmi, ktorí alkohol neužívajú z rozumom? Vykašľať sa na nich? Hovoriť, že to je ich problém? Je to problém celej spoločnosti, nie len jednotlivca. Alkohol je len jedným z príkladov, ktorý samozrejme nie je vždy dôvodom pádu na zem. Ľudia strácajú prácu, sú nahrádzaní strojmi. Strojmi, ktoré nežijú, ale zarábajú. Zarábajú pre veľmi úzku skupinu ľudí. Snažíme sa dosiahnuť technologický progres, ktorého dobro pre spoločnosť, je otázny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To sú len príklady toho, kam sa spoločnosť dostala a čo sa v dnešnej dobe deje. Nechcem navádzať k anarchii, alebo podobne, len trošku

poukázať aj na temnú stránku kapitalizmu. Pár týždňov dozadu som bol požiadaný, aby som na pár dní robil tlmočníka pre Potravinovú banku Slovenska. Mnohí z Vás túto organizáciu nepoznajú, čo je úplne normálne, lebo ani ja som ich ešte pred tým nepoznal. Ich myšlienkou je pomáhať ľudom skrz potraviny.

Zbierajú potraviny od supermarketov a distribuujú ich tým, čo to potrebujú. Potraviny sú väčšinou pár dni pred dátumom spotreby (nikdy nie po!). Supermarkety ich nestíhajú predať a tak ich darujú potravinovej banke, ktorá ich ešte pred vypršaním záruky distribuuje ľudom, ktorí to potrebujú. Veľmi jednoduchá a efektívna myšlienka. To je len jeden zo spôsobov pomoci. Avšak vďaka potravinovej banke som v priebehu troch dní prešiel niekoľko zariadení, ktoré pomáhali ľudom v núdzi. Ak to mám jednoducho zhodnotiť, tak za ten čas som videl viac ľudského dobra a viac pomoci ako za celý doterajší život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci vieme, že aj na Slovensku máme chudobných ľudí, bezdomovcov, sociálne slabé rodiny a podobne. Napriek tomu sa väčšine z nás pri témach ako chudoba a charita, vybavia černoškovia v Afrike a iné extrémne prípady. Nevidíme tie, ktoré máme na očiach každý deň. Trochu som sa zamotal v spleti myšlienok, ale ťažko sa mi vyjadruje úžas, ktorý som cítil počas návštev jednotlivých zariadení.

Napríklad v takej Bratislave vidíme už na stanici veľa bezdomovcov, ktorí nás často otravujú zo žiadosťou o pomoc, hlavne peniaze. Sú to takí istý ľudia ako my. Ľudia s potrebami. Ľudia, ktorí potrebujú jesť, piť a niekde stráviť noc. To, že z nich spravila ich vlastná slabosť a spoločnosť alkoholikov, ľudí bez domova a poslala ich na ulicu, je jedná vec. Druhá je to, že sú to stále ľudia.

Dnes je veľmi módne a obľúbene mať domáce zvieratko, o ktoré sa staráme ako o člena rodiny a stojí nás veľa peňazí. Nechcem uraziť žiadnych milovníkov zvierat a podobne, ale veď sú to iba zvieratá! Prečo sa o nich toľko staráme? Prečo nás stoja toľko peňazí a energie? Prečo sa o tie naše domáce zvieratá zaujímame viac ako o ľudí okolo nás? Len preto, že nám prinášajú potešenie?

Lebo neodvrávajú? Vedeli ste, že len v USA sa minie toľko peňazí na domácich miláčikov (a teraz nemyslím deti a manželov :P), čo by dokázalo odstrániť negramotnosť v celom svete? Ale my s tým nespravíme nič. Budeme si usmiato do kamier priať svetový mier, aby boli ľudia šťastní a pri tom myslieť na to, aby sme sa mali dobre hlavne my.

Preto som bol unesený a veľmi milo šokovaný, keď som videl také kvantum dobrovoľníkov, ľudí, ktorí po práci nejdú za svojimi rozkošami, ale do smradu, do chudoby a do prostredia, ktoré ich „sociálnemu štatútu“ v spoločnosti vôbec neprináleží. Depaul v Bratislave je len jedným z množstva zariadení, ktoré ponúka ľudom bez domova nocľah a teplú stravu. Tak ako ľudia, ktorí potrebujú pomoc nie sú len v Afrike, tak aj ľudí ktorí im ochotne pomôžu je málo nie len na Slovensku, ale na celom svete. Nikto im za tú pomoc nezaplatí, občas im ani len nepoďakujú a dokonca sa stane, že im aj vynadajú. Títo dobrovoľníci to robia aj tak. Títo ľudia nie sú na titulkoch novín a časopisov, nepozná ich takmer nikto, ale sú to ľudia, ktorí často robia oveľa viac, ako hocikto koho poznáme. Robia to v skromnosti a tichosti. Prečo? To Vám neviem povedať. Popri obhliadke priestorov a tlmočeniu pre našich hostí z Francúzka mi akosi neostal čas aby som sa na to opýtal.

Pre mňa osobne to však ani nie je dôležité. Dôležité pre mňa je to, čo som videl na miestach, ktoré som navštívil. Videl som ľudí, ktorí sa často vzdali svojich životov. Kňazov, ktorí vymenili faru za smradľavú ubytovňu pre bezdomovcov. Úplne bežných ľudí, ktorí si zvolili za svoju kariéru pomoc druhým. Takých, ktorí svoj talent nevyužívajú pre svoje osobné dobro, ale pre krajší život iných. Videl som toho veľa a ešte stále s odstupom času rozmýšľam o tom akú daň si žiada spoločnosť a o ľuďoch, ktorí ju ochotne splácajú za iných. Ani zvieratá nemajú len pud sebazáchovy, ale aj súdržnosti. V tom sa od zvierat odlišujeme, že my máme súdržnosť veľmi zakrpatenú.

Ešte stále nemám všetky myšlienky usporiadané. Stále rozmýšľam o spoločnosti, ktorá vládne dnes. Otvorene však poviem, že mám pre týchto ľudí obrovský rešpekt, lebo ja som človek mimoriadne ambiciózny a nedokázal by som takto využívať svoj voľný čas, aj keby to bolo často oveľa rozumnejšie využitie. Jednoducho by som to nedokázal, tak ako väčšina z Vás. Je to prirodzené. Nikoho neodsudzujem. Pevne však verím, že každý z nás má ako pomôcť svojím blížnym. Začnime takto v základoch. Milým slovom, úsmevom, radou... Zastavme sa na chvíľu a spravme rozdiel, aj keď len tým málom, čo môžeme. Pamätajte, že nie len peniaze sú forma pomoci, ale aj ten najjednoduchší úsmev dokáže vniesť svetlo do temného dňa. Uvidíte, že aj Vám to spraví krajší deň.

Hlavne sa však nikdy, ale nikdy neobracajme chrbtom tým, ktorí nás žiadajú o pomoc, lebo nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc my!

Gorazd Lazorík

Gorazd Lazorík

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som nekonečný optimista, rád pozorujem svet a zamýšľam sa nad každou bizarnosťou. Vedia ma fascinovať maličkosti a rozčúliť veci, na ktoré nemám vplyv. Snažím sa byť stále nad vecou a pomôcť ostatným, aj keď občas sám neviem ako ďalej. Vo voľnom čase športujem, fotografujem, píšem, striham video, cestujem a venujem sa tým, na ktorých mi záleží.Považujem sa za maximalistu a rád plním sny seba, ale aj ľudom okolo mňa. Vždy sa snažím byť šťastný a rád za to čo mám. Zo všetkého najradšej rozdávam dobrú náladu a pocit bezpečia. A ešte jedna vec - najviac ma rozčuľujú veci, ktoré nechápem. Hlavne ľudská hlúposť. =================================Krátka autobiografia: http://www.youtube.com/watch?v=c70HEMxV0qM================================= Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu